Na začiatku bol Posel smrti

Pred osemnástimi rokmi bolo veľa vecí inak než je teraz. Doba ide dopredu, všetko sa zdokonaľuje, zlepšuje. V tom čase som bol žiakom na základnej škole. Doma sme mali počítač. Pripojenie do siete Internet sa realizovalo prostredníctvom analógovej účastníckej prípojky do miestnej telefónnej ústredne. Slúžil na to modem pripojený k počítaču cez USB port. Zo zariadenia slúžiaceho na konvertovanie digitálneho signálu (prúd núl a jednotiek v podobe bitov) na signál analógový viedol kábel do telefónnej zásuvky v byte. Toto pripojenie sa volá Dial Up. Nominálna prenosová rýchlosť bola 33,6 kbs (kilobitov za sekundu), čo bolo dané technickým obmedzením na vstupe do ústredne. Umelo sa obmedzovala šírka pásma. Reálna prenosová rýchlosť bola maximálne tretina z toho. Pripojenie bolo drahé a bolo pomalé. Informácie prístupné na webových stránkach mali o to väčšiu hodnotu, lebo prístup k ním nebol tak ľahký a možný ako dnes. Spomínam si, ako nám raz prišiel zaplatiť účet za telefónnu linku cez päťtisíc slovenských korún. Na vtedajšiu dobu mali tieto peniaze silnú kúpnu silu. Bolo potrebné riešiť situáciu. Samozrejme, telekomunikačný operátor nám neodpustil poplatok. Poskytol nám veľmi dôležitú informáciu. Náš počítač bol infikovaný malvérom. Bez nášho vedomia sme sa pripájali na slovenský internet z Kanárskych ostrov. Zbystril som pozornosť, začal som sa učiť nové veci o tomto, pre mňa vtedy nepreskúmanom svete. Ideálne riešenie bolo ísť do miestnej kaviarne. Aj tam bol prístup na Internet. Opäť sa vraciam k podstate veci: informácie som si viacej vážil pretože neboli ľahko dostupné.
Počítač nebol stredobodom môjho záujmu. Používal som ho iba príležitostne. Čo najviac času som trávil na dvore pri našom paneláku. Boli sme skvelá partia chalanom. Každý z nás mal rád loptové hry. Takto sme trávili celé dni.